Očakávanie

Prorok Izaiáš napísal: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.

Hlas volajúceho na púšti: 'Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!'"

Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: "Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým."

Príchod tak  veľkého Spasiteľa vyžadoval určitú prípravu, a preto sa objavuje Ján Krstiteľ - prorok burcujúci nielen slovom, ale i životným príkladom, ktorý vyjavuje Božiu starostlivosť. Ján je výnimočnou postavou, najväčší medzi tými, ktorí sa narodili zo ženy (Mt 11,11). Predsa však tento prorok vie a vyznáva, že nie je hoden slúžiť prichádzajúcemu Spasiteľovi ani ako otrok (rozviazať remienok na obuvi bolo úlohou otrokov). Inými slovami hovorí, že voči Spastiteľovi je menej než otrok a služobník. V tom tkvie Jánova veľkosť, že pozerá na veľkosť toho, kto prichádza, a svoju nepatrnosť. 

Veď Prichádzajúci je mocnejší preto, že dokáže darovať Ducha, ktorý už v Starom zákone premieňal slabých na silných. I ja môžem spolu s Jánom Krstiteľom vyznať: 

- Nie som hodný, aby sa Boží Syn stal pre mňa človekom - a predsa sa ním stal!

- Nie som hodný, aby som stál pred živým Bohom v jasličkách - a predsa môžem stáť!

- Nie som hodný, aby som žil s týmto Bohom - a predsa môžem!

- Nie som hodný, aby som mu slúžil - a predsa smiem!

Že môžem pred ním stáť, s ním žiť, slúžim mu - to sú dary. Jeho dary. A k prijatiu týchto darov ma Ježiš stále viac uschopňuje tým, že ma ponára / krstí do svojho Ducha. To je vlastne zmysel Vianoc: nechať sa vtiahnuť do Božieho života, do Ducha. A svoju bytosť ešte viac než minule ponoriť do neho. 

Aplikácia: Ktoré vzťahy (k ľuďom, veciam) sú ešte stále príliš pod vládou starého človeka?