"Každý je vzácny a stojí za to."
Ježiš povedal svojim učeníkom: "Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých." (Mt 18, 12-14)
Boh sa Ťa nevzdáva.
Opustil by niekto, kto mal sto oviec, tých 99 a šiel by hľadať jednu chýbajúcu ovcu?
Na prvý pohľad sa nám to môže zdať nespravodlivé. Prečo sa v prvom rade neradovať z tých 99, ktoré nezablúdili?
Ježiš hovorí, že z jednej zatúlanej ovečky "sa raduje viac ako z 99, ktoré sa nestratili.
Sú ovce, ktoré sa vždy stratia. Mohli by ste zničiť svoj vlastný život a životy svojich ostatných "oviec", ak neustále trávite čas privádzaním späť tejto jednej nezodpovednej, sebaistej ovečky. Všetci sme v našich životoch "stratili" ovečky: monopolizujú si našu pozornosť, uzurpujú našu energiu a vyžadujú si od nás viac času, než na aký majú primeraný nárok.. Hnevajú nás, frustrujú nás.
Je to tak samozrejmé nechať zvyšných 99 len tak bez dozoru a či tým nedôjde k ešte väčším stratám. Ježiš tu však nerozoberá podrobnosti, či mal pastier psa alebo či zanechal ovce na mieste, odkiaľ sa už nedalo rozutekať. Podstatné je, že v akútnom nebezpečí bola ta jedna, a práve preto sa ona dočkala záchrannej akcie a prednostnej pozornosti. Skutočný pastier nebude uvažovať, či by sa nemal prednostne venovať tým 99 milým, pretože tie si ti zaslúžia. Pastier si nepovie, že na poblúdené príliš nezáleží, pretože aj tak boli poblúdené.
Dokonca i v tomto svete, na ktorého adresu padá "Beda", dokonca i tam platí, že záchranárske vrtulníky štartujú pre tých, ktorí sa dostali do problémov a do ohrozenia života. A štartujú pre nich i v prípade, že si to zavinili sami. Žiadneho z 99 usporiadaných (našťastie) nenapadne, aže by sa mal záchranársky vrtulník venovať prednostne tým, ktorí žiadny problém nemajú, a voziť ich za odmenu na vyhliadkové lety... Do cirkvi pravda Ježiš toto podobenstvo musí povedať, pretože tam sa 99 usporiadaných takmer domnieva, že by sa pastier mal venovať výhradne im, a pokiaľ ide o tých, ktorí poblúdili (alebo ktoré sme odradili), dobre im tak..
Svätý Hilár z Poitiers vo svojom komentári k tejto časti interpretuje muža, ktorý hľadal tú jedinú zatúlanú ovcu, ako Božieho Syna. Opustil "devätdesiatdeväť", čo znamená slávu nebeských zástupov, aby zostúpil na zem, aby vyhľadal zatúlané ľudstvo. Ľudstvo ako celok je tá jedna stratená ovca. To zahŕňa nás všetkých.
Boží Syn bol jasne poslaný na misiu, aby vyhľadal každého jedného z nás potom, čo sme sa vzialili od Otca v nebi. Otec nesedel a nečakal, kým sa vrátime. Namiesto toho poslal syna na usilovnú misiu hľadať nás, aby nás prieviedol späť k Nemu.
Zamyslime sa dnes nad tým, že sme tá stratená ovca. Byť "stratený" vo svojom hriechu nie je príjemný zážitok. Hriech prináša zúfalstvo, zmätok, hnev, znechutenie a podobne. Ale ak dokážeme uprostred našej hriešnosti obrátiť naše oči na Dobrého pastiera, znovu získame nádej, že nášmu Bohu na nás záleží natoľko, že nás nidky neprestane hľadať.
Niekedy sa môžeme dostať do pasce, keď si myslíme, že je v prvom rade našou zodpovednosťou hľadať Boha. A hoci túto zodpovednosť určite máme, naša povinnosť je oveľa jednoduchšia, keď pochopíme, ako vášnivo nás náš Pán hľadá. Chce nás nájsť, keď zablúdime. Iba v nebi pochopíme úplne všetko, čo náš Pán urobil, keď nás deň čo deň hľadal.
Evanjelium odhaľuje, aká je radosť v Srdci Božieho Syna zakaždým, keď nás nájde a odvedie nás od nášho hriechu.
Príliš často sa môžeme dosť do pasce, keď vidíme Boha ako odsudzujúceho Boha, ktorý sa nás hnevá a odsudzuje. Ale ak pochopíme, do akej miery Syn Boží šiel, aby nás našiel, keď zablúdime, a ak dokážeme pochopiť radosť v jeho srdci, keď nás našiel a odviedol od hriechu, potom sa mu k Jeho jemným pozvaniam ľahšie otvoríme a zakaždým k Jeho milosrdnému Srdcu, keď k nám prichádza so svojou milosťou.
Boh nikoho nezavrhuje, Boh nikoho neodpisuje ako beznádejného alebo nenapraviteľného. Dokonca aj tí "najmenší" najmenej sľubní, najpomalší a zásiaci sú Bohom milovaní. Kristus nám sľubuje milosť a silu, aby sme naďalej hľadali stratených medzi nami a radovali sa z ich uzdravenia, z ich obrátenia, v ich "nájdenia".
Zamyslime sa dnes nad veľkým očakávanímv Srdci nášho Pána, keď vás osobne hľadá. Očakávanie je radosťou - radosťou, ktorou je naplnený, keď vás dvíha a jemne nesie späť k Otcovi. Dovoľte, aby sa táto radosť v Srdci nášho Pána uskutočnila, aby ste mali účasť na tejto hojnej radosti.