Odstránenie hriechu

Keď videl ich vieru, povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy."

Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: "Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" (Lk 5, 17-26)

Aj my by sme mali byť nástrojmi lásky, aby naša láskavosť k fyzickým a materiálnym potrebám druhých vyvolala charitu dostatočne silnú na to, aby spálila hriech. Odstránenie hriechu by malo mať dôsledky na celý život iných. Niekedy môžeme najprv riešiť hriechy a chyby, inokedy bude rozumnejšie starať sa najskôr o fyzické potreby druhých. Predovšetkým sa usilujeme o plnú ľudskú dôstojnosť našich bratov a sestier.

Narodenie Ježiša by malo v rodine obnoviť dôstojnosť a úctu. Ak nás trápia chyby a zlyhania druhých, Advent žiada, aby sme sa zaoberali celým ich životom a zanechali za sebou víziu nádeje, ako to urobil prorok Izaiáš.

Keď nám Cirkev menom Ježišovým odpúšťa hriechy, zakúšame na sebe Božiu moc: rovnako skutočne sa nám uvoľňujú hriechom zviazané schopnosti konať dobro, obnovuje sa v nás Boží život, ako sa uvoľnili svaly a ožili nervy v ochrnutých nohách, tohto chorého.

Máme dosť viery to uznať a dosť vďačnosti za to ďakovať?