Tanec a smútok

Ježiš povedal zástupom: "Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: 'Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.'

Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: 'Je posadnutý zlým duchom.' Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: 'Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!' No múdrosť ospravedlňujú jej skutky."

Čo má na mysli Ježiš, keď hovorí: "Hrali sme pre vás na flaute..." 

Cirkevní otcovia jasne identifikujú túto "flautu" a "žalospev" ako Božie slovo, ktoré hlásali dávni proroci. Toľkí prišli pred Ježiša, aby pripravili cestu, ale mnohí nepočúvali. Ján Krstiteľ bol posledným a najväčším prorokom a vyzýval ľudí k pokániu, ale málokto ho počul. Tak Ježiš poukazuje na túto smutnú pravdu.

V našej dobe máme oveľa viac ako proroci Starého zákona. Máme neuveriteľné svedectvo svätých, neomylné učenie Cirkvi, dar sviatosti a život a učenie samotného Syna Božieho, ako je zaznamenané v Novom zákone. Napriek tomu, žiaľ, mnohí odmietajú počúvať. Toľko ľudí nedokáže "tancovať" a "smútiť" v reakcii na evanjelium.

Musíme "tancovať" v tom zmysle, že dar Krista Ježiša Jeho životom, smrťou a zmŕtvychvstaním by mal byť príčinou našej úprimnej radosti a večnej adorácie. 

Tí, ktorí skutočne poznajú a milujú Božieho Syna, sú naplnení radosťou. 

Okrem toho musíme "smútiť" pre nepočetné množstvo hriechov v našich životoch a životoch ľudí okolo nás. Hriech je skutočný a rozšírený a svätý smútok je jedinou vhodnou odpoveďou. 

Spása je skutočná. Peklo je skutočné. A obe tieto pravdy si od nás vyžadujú úplnú odpoveď.

- Do akej mieri sme vo svojom živote dovolili, aby na nás evenajelium zapôsobilo? 

- Aký sme pozorní k Božiemu hlasu, ktorý bol prenesený cez životy svätých a cez našu Cirkev?

- Sme naladení na Boží hlas, keď sa k tebe prihovára v hĺbke tvojho svedomia v modlitbe?