Prinášanie Krista druhým

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán." (Lk 1, 39-45)

Dnes je nám predstavený slávny príbeh Navštívenia. Mária bola tehotná asi 2 mesiace, cestovala za svojou sesternicou Alžbetou, ktorá mala do mesiaca porodiť. Stredobodom poznornosti sa okamžite stáva vzácne dieťa v lone Márie.

Mária bola s najväčšou pravdepodobnosťou vyčerpaná. Alžbeta hovorí: "Dieťa v mojom lone sa zachvelo radosťou." To mále dieťa v lone Alžbety Ján Krstiteľ, okamžite postrehol Pánovu prítomnosť a vyskočil od radosti. Alžbeta okamžite pocítila radosť zo svojho dieťaťa, ktoré žije v jej lone. Keď to Alžbeta vyjadrila Márii, ktorá sa už tešila z dokončenia svojej cesty, Mária sa zrazu o to viac tešila z uvedomenia si toho, koho priniesla Alžbete a Jánovi, Spasiteľa sveta, žijúceho v jej lone.

Tento príbeh by nás mal veľa naučiť o tom, čo je v živote najdôležitejšie. Áno, najdôležitejšie je oslovovať druhých v láske. Je dôležité  postarať sa o našich príbuzných a priateľov, Keď nás najviac potrebujú. Je dôležité, aby sme obetovali svoj čas a energiu pre dobro druhých, pretože prostredníctvom týchto činov pokornej služby zdieľame Božiu lásku. A čo je najdôležitejšie, musíme druhým prinášať samotného Ježiša Krista. Alžbetu napĺňala v provom rade radosť, pretože Mária jej bola nápomocná v tehotenstve. Radovala sa z toho, že Mária jej priniesla Ježiša, svojho Pána, žijúceho v jej lone.

Aj keď neprinášame Krista rovnakým spôsobom ako naša Presvätá Matka, musíme to predsa urobiť naším ústredným poslaním v živote. Po prvé musíme pestovať lásku a oddanosť nášmu Pánovi tak hlboko, že v nás skutočne prebýva. Potom musíme Toho, ktorý prebýva v nás, priniesť iným. Toto je nepochybne najväčší akt dobročinnosti, aký kedy budeme môcť ponúknuť druhému.

Zamyslime sa dnes nielen nad svojím poslaním pozvať svojho Pána, aby prebýval v nás, ako to Mária plnila, ale je našou kresťanskou povinnosťou priniesť Toho, ktorý prebýva v nás, k druhým. 

Stretávajú sa iní s Kristom, ktorý v nás žije s radosťou? Cítia Jeho prítomnosť v našom živote a reagujú s vďačnosťou? Bez ohľadu na ich reakciu sa zaviažme k tomuto svätému povolaniu prinášať druhým Krista.

Modlitba: Pane, prosím, prebývaj vo mne. Príď a premeň ma svojou svätou prítomnosťou. Pomôž mi stať sa misionárom Tvojej božskej prítomnosti tým, že Ťa prinesiem iným, aby sa mohli stretnúť s radosťou  z Tvojej prítomnosti. Urob zo mňa čistý nástroj, a použi ma na inšpiráciu pre všetkých, s ktorými sa každý deň stretávam.