Veľkonočné trojdnie

Veľkonočná nedeľa 

AI    Ľudia niekedy hovoria o Ježišovi s láskou, niekedy ľahkovážne; mnohí vyslovujú jeho meno nie preto, aby ho chválili a ďakovali mu, ale aby mu zlorečili. Kto je Ježiš? Ježiš sa predstavoval - i naďalej predstavuje ako absolútna hodnota, ako drahocenná perla, pre ktorú sa oplatí obetovať všetko, problémom je iba uveriť tomu.

KE    My sa dnes, bratia a sestry, zastavujeme pri najväčšej skutočnosti našej viery: pri Ježišovom zmŕtvychvstaní. Radujeme sa z nej, tešíme sa, blahoželáme si. Ale či vieme, prečo sa to stalo?

DI    Na Ježišovo zmŕtvychvstanie, resp. na jeho zmysel sa možno pozerať z dvoch uhlov: 1.) Skúmam jeho podstatu, t.j. ako je to možné? Vysvetľujem ho, alebo sa o to aspoň snažím. 2.) Nesnažím sa vysvetliť podstatu, pochopiť túto skutočnosť v tom zmysle, že ako sa to stalo, ale snažím sa pochopiť zmysel toho všetkého asi v tom zmysle: čo mám ja z toho, že Ježiš vstal zmŕtvych?

      Žiaľ nasledovníkov prvej skupiny je dosť, sem patria tí všetci, ktorí sa pýtajú: ako sa to stalo? Skúmajú, vysvetľujú a hádajú sa... Treba však povedať, že Ježiš svojím zmŕtvychvstaním nechcel medzi nás postaviť kameň sváru, ani to neurobil preto, aby sme mali v učebniciach dogmatiky jednu poučku naviac..., ale urobil to preto, že chcel, aby sme sa nemuseli vzrušovať nad skutočnosťami, ktoré sú pre nás veľkolepé, ale pritom nedosiahnuteľné. Chcel tým povedať: Moje zmŕtvychvstanie je predzvesťou zmŕtvychvstania tvojho, človek. To, čo som ja, budeš aj ty! Môžeš to dosiahnuť. A nielen to. Ježiš nám nechcel ukázať len to, že nás život sa nekončí. Chcel nám ukázať niečo viac. Niečo, čo je vlastne dôsledkom toho, že náš život nekončí: že totiž náš terajší život a všetko, čo v ňom prežívame tým, že sa nekončí, naberá novú hodnotu, kvalitu, obsah, plnosť. Nemajú tam miesto beznádeje, starosti, smútok, zúfalstvo, lebo všetko to má nádhernú perspektívu, všetko to speje k nádhernému zavŕšeniu, nie k definitívnemu fiasku...

       Toto je zmysel Ježišovho zmŕtvychvstania. Nie rozpútavanie teologických hádok, ale ukázanie, čo my osobne z toho máme. Keby sme len vedeli, bratia a sestry, túto skutočnosť naplno absorbovať, uveriť jej. Boli by to nádherné životy, tie naše.

PAR     Pozrime sa, ako sa cez túto skutočnosť znádhernil a splnštil život hudobného skladateľa Georga Friedricha Händela. Jednej noci sa tento hudobný skladateľ vliekol osamelý a unavený londýnskymi ulicami. Cítil, že je na pokraji, že už nevie vytvoriť žiadne hudobné dielo. Blížila sa mu šesťdesiatka a cítil sa nevládny a oveľa starší, než bol. Takto si hovoril: "Bože, prečo ma nechávaš žiť, keď ma všetci ľudia opúšťajú, pochovávajú, pretože už nevládzem tvoriť, Prečo som takto neschopný? Bože môj, prečo si ma opustil?" A v tejto beznádeji ba až zúfalstve sa vrátil domov. Vojde do izby a oči mu padnú na balík, ktorý bol položený na stole. Podíde k nemu, rozlomí pečať, rozbalí ho a nájde v ňom libretto. Bolo od akéhosi druhoradého básnika - Karola Jannesa. V liste mu básnik píše: Pán si praje, aby ste urobili hudbu na tento text." Umelec ľahostajne listuje librettom a pozerá text bez záujmu. Až zrazu tam číta Takéto slová: "Bol opovrhnutý, opustený, muž bolesti. Potupený a znevážený. Čaká, že ho niekto poteší. Volá k Otcovi: Bez teba pre mňa šťastia niet. Ty nezanecháš moju dušu v podsvetí a nedáš uzrieť porušenie svojmu svätému."

        Umelcovi sa tieto slová poddávajú. Sú ako ušité na jeho zlomené srdce. S rastúcim záujmom číta ďalej. Text libretta ho stále viac približuje k ukrižovanému Ježišovi. Až príde k pasáži, v ktorej vrcholom je zvolanie: "Ja viem, že môj vykupiteľ žije, a preto napokon plesám a volám - ALELUJA!"

         V tej chvíli vidí umelec v duchu svojho ukrižovaného Vykupiteľa tak hlboko, tak intenzívne, že cíti v sebe novú silu, nový oheň. V mysli mu začali víriť úchvatné melódie. Vzal pero a začal písať. S neuveriteľnou ľahkosťou a rýchlo zapĺňal notami a textom stranu za stranou. Svojmu sluhovi vraví: "Otvorila sa mi doširoka brána nebies a vidím svojho Spasiteľa." A 24 dní a nocí akoby zbavený zmyslov iba s malými prestávkami píše. Napokon vyčerpaný klesá na posteľ. Na jeho stole leží hotový rukopis najväčšieho oratória, aké kedy vzniklo a má nadpis: MESIÁŠ.

MY       Nesmrteľný autor o ňom povedal: "To bol zázrak, to bola veľká milosť Božia, že som vykúpenie Ježiša Krista tak hlboko porozumel, že som od neho dostal silu, radosť a inšpiráciu pre nový život." Odvtedy napísal ešte 10 známych a slávnych oratórií na oslavu Boha.

Možno tu, na tomto príbehu aj my cítime, že v Ježišovom zmŕtvychvstaní je sila - sila pre plnšie prežívanie života každého z nás. A nielen sila. Aj dôvod.

ADE       Preto pozerajme z tohto uhla na Ježiša a na jeho zmŕtvychvstanie. Čo mám z toho? To, že raz vstanem zmŕtvych, a že toto zmŕtvychvstanie ako ho prijímam naplno musí zo mňa vytvoriť nového a vo všetkých sférach plnšie žijúceho človeka.  Pomôž mi vo viere v teba, Pane Ježišu!

Zelený štvrtok

AI Predstavme si, že by sme nemali internet, mobil, Facebook? Dá sa to? Možno pre niektorých starších, to nie je problém, stačia noviny, rádio, televízne noviny, pekná linka, rozhovor so susedkou... nevieme si veľa veci predstaviť, napr. že by sme stratili priateľa, rodinu, niektorí priateľku, manžela, manželku, deti... že by sme stratili majetok a podobne.

KE Vieme si predstaviť kostol bez sv. omše? Cirkev bez sviatostí? Veľkú noc bez sv. spovede? SV. omšu bez sv. prijímania?

DI Ježiš pri poslednej večeri odovzdal cirkvi dva veľké dary: svoje Telo a sviatosť kňazstva. Ako všetko aj toto boli aj tieto dary prejavom jeho veľkej lásky k nám. Dáva nám ich vo chvíli, keď bolo o ňom rozhodnuté, že ho zabijú, keď bol kríž pre neho už pripravený. On v tejto chvíli nenávisti nám chce zanechať to najcennejšie a nevzácnejšie: svoje Telo a Krv, aby sa mohol na všetkých oltároch sveta každý deň obetovať za nás.

Preto po slovách premenenia apoštolom prikazuje, aby to isté robili na jeho pamiatku. Tým nariaďuje , aby jeho prítomnosť a nekrvavá obeta pokračovala do konca sveta. Prečo to zariadil takto? Odpovedá sám: ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba bude žiť naveky.. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Aby sa mohli tieto slová naplniť, chcel mať Ježiš kňazov, ktorých sviatostná moc bude spôsobovať zázrak premenenia chleba a vína na jeho Telo a Krv.

To pokračuje v celých dejinách Cirkvi až dodnes. Naše dejiny sú vybudované na nevyčísliteľnom množstve sv. omší, ktoré odslúžili kňazi, na nevyčísliteľnom množstve sv. prijímaní, ktoré prijali veriaci, na nevyčísliteľnom množstve kostolov, ktoré boli vybudované preto, aby mal Ježiš a jeho veriaci miesto na slávenie Eucharistie. Ježiš v podobe chleba a vína dával a dáva Cirkvi neprestajne vnútornú silu a dynamiku, neustále ju posväcoval a obnovoval, posilňoval aby vydržala aj v dobre prenasledovania.

PAR Viacerí z vás ste už navštívili baziliku sv. Petra vo Vatikáne. Boli ste očarení jej mohutnosťou, umeleckými skvostami a celou jej neopakovateľnou atmosférou. Približne v strede baziliky vpravo , je kaplnka Najsvätejšej sviatosti. Tam, keď vstúpi pútnik, alebo turista, ocitne sa ešte v krajšom svete. Je tam na oltári Najsvätejšia sviatosť, pred ktorou veriaci ľudia kľaknú a pociťujú zážitok z prítomnosti Ježiša Krista. Ak by tam táto kaplnka nebola, tak by sme z chrámu mohli odchádzať s názorom, že celá bazilika je postavená preto, aby sa preslávil pápež Július II, na ktorého podnet sa začala stavať, alebo architekti a umelci Bramante, Bernini a Michelangelo, ktorí projekt realizovali. Ale prítomnosť Ježiša v kaplnke nás presviedča, že to on stojí za týmto dielom, že bolo vybudované kvôli nemu, že on je tým duchovným základom celej stavby, ktorá takým vznešeným spôsobom symbolizuje veľkosť a nádheru Cirkvi.

MY Prejdime teraz do našej farnosti a nášho života. Tak ako bol Ježiš prítomný pri poslednej večeri, tak ako je prítomný vo Vatikáne, tak je prítomný aj v našom chráme. V našej farnosti nie je svätejšie miesto, ako svätostánok nášho chrámu. Ak by tu nebolo toto sväté miesto, kto vie, aké by boli dejiny a prítomnosť našej farnosti. Možno by sme žili ešte na veľmi nízkej ľudskej a kultúrnej úrovni. Bol to práve Ježiš v bielej hostii, ktorý kultivoval a zušľachťoval život našich predkov. Bol to On, ktorý im pomáhal, aby zlo premieňali na dobro, aby egoizmus premieňali na obetavú lásku, aby do pôdy našej farnosti zasadili čnostného a hodnotného života. Bolo to množstvo kňazov, ktorí formovali ľudský a kresťanský vzhľad tejto farnosti.

Ak tu dnes môžeme žiť ako ľudia a kresťania tak je to zásluhou prítomnosti Ježiš medzi našimi predkami. Ak chceme naďalej zachovať našu farnosť, farskú rodinu, dedinu, rodiny, znesiteľné prostredie pre život, tak musíme bytostne si uvedomovať a prežívať skutočnosť, že to dokážeme len vtedy, keď budeme veriť, v jeho prítomnosť v našom chráme, keď sa mu budeme z celého srdca klaňať, keď ho budeme často prijímať, žiť podľa jeho priania.

ADE Je veľa vecí ktoré si v živote nevieme predstaviť, keď sa ale stanú, musíme sa s nimi vysporiadať. Je to často aj zásluhou toho, že si uchováme živý vzťah k Ježišovi v našom chráme. Poďakujme mu v dnešný večer za obidve sviatosti, ktoré udržujú pri živote Cirkev, našu farnosť a aj nás samých. Amen.